Procesné spoločenstvo osôb zúčastnených na právnom úkone, ktorým bolo vlastníctvo nadobudnuté ako nutná podmienka úspešnosti žaloby o určenie vlastníctva

Procesná legitimácia účastníka konania je zákonnou podmienkou, ktorá musí byť v konaní splnená na to, aby súd mohol vôbec vo veci samej konať. Ide v podstate o aktívnu alebo pasívnu vecnú legitimáciu účastníkov konania.

Právna úprava účinná od 01.07.2016, kedy bol prijatý Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zaviedla nový inštitút – nútené spoločenstvo. Konkrétne § 78 hovorí, že nútené spoločenstvo je procesným spoločenstvom, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Ak táto podmienka účasti všetkých subjektov nie je splnená, súd žalobu zamietne.

Tento inštitút bol síce do prijatia CSP uznávaný, avšak len na základe judikatúry.

Podstatou je, že žalobu musí uplatniť viacero subjektov spoločne, alebo pre úspech žalobcu v spore je nevyhnutné žalovať viacero subjektov.

Typickým príkladom je kúpna zmluva resp. iný zmluvný typ, na základe ktorého niekto získa vlastníctvo. Ak žalobca podá žalobu o určenie vlastníckeho práva k predmetu Kúpnej zmluvy, súd súd ako prvé skúmať platnosť kúpnej zmluvy. V prípade, že kúpnu zmluvu uzatvorilo na strane kupujúcich viacero subjektov, znamená to, že predmet kúpy má viacero podielových spoluvlastníkov. Žalobca preto nemôže žalovať o určenie vlastníckeho práva len niektorých zo subjektov, ktorí uzatvorili túto zmluvu, ale z hľadiska pasívnej vecnej legitimácie musí žalovať všetkých účastníkov kúpnej zmluvy.

Konanie o určenie vlastníckeho práva musí zásadne prebiehať medzi všetkými zapísanými vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi dotknutých pozemkov v katastri nehnuteľnosti alebo tými, ktorí sú preukázateľne a platne právnymi nástupcami zapísaných vlastníkov, pretože určovací výrok rozsudku má účinnosť iba vo vzťahu k účastníkom konania a nie aj voči tretím osobám. Tieto osoby vytvárajú nerozlučné procesné spoločenstvo na jednej alebo druhej strane.

Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré sa v konaní jedná. Ide o stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva alebo povinnosti, ktoré je predmetom konania.