Zmeny v Zákonníku práce počas mimoriadnej situácie

Zákonom č. 66/2020 Zb, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, bola do Zákonníka práce doplnená Jedenásta časť Osobitné ustanovenia v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu,z ktorých vyplýva nasledovné :

Osobitné ustanovenia platia v čase mimoriadnej situácie (pozn. - mimoriadna situácia na území Slovenskej republiky bola v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-Cov_2 vyhlásená 12. marca 2020 od 06:00 hodiny) , núdzového stavu alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní.

Výkon práce z domácnosti zamestnanca (tzv. domácka práca alebo „home office“)

- ak to dohodnutý druh práce umožňuje, zamestnávateľ je oprávnený zamestnancovi výkon práce z domácnosti nariadiť

ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti, zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti

Zmena spočíva v tom, že doteraz sa museli zamestnávateľ a zamestnanec na domáckej práci dohodnúť, teraz, tj. v čase mimoriadnej situácie je nárokovateľná, resp. je možné ju nariadiť.

Skrátenie lehoty na oznámenie Rozvrhnutia pracovného času – zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancovi rozvrhnutie pracovného času najmenej dva dni vopred, ale môže sa so zamestnancom dohodnúť aj na kratšej dobe, platnosť takéhoto Rozvrhnutia pracovného času má byť najmenej na týždeň.

Skrátenie lehoty na oznámenie čerpania dovolenky – zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky najmenej sedem dní vopred, v prípade, ak ide o nevyčerpanú dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok ( § 113 ods 2 ZP) je lehota na oznámenie dva dni vopred. Toto obdobie môže byť so súhlasom zamestnanca skrátené.

Dôležité osobné prekážky v práci, počas ktorých ospravedlní zamestnávateľ neprítomnosť zamestnanca v práci, sú po novom aj karanténne opatrenie alebo izolácia. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, zamestnanec sa posudzuje na účely § 64 ZP ako zamestnanec, ktorý je uznaný za dočasne práceneschopného.

Náhrada mzdy zamestnanca pre prekážku v práci na strane zamestnávateľa, tj. ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo sčasti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, je stanovená vo výške 80% jeho priemerného zárobku, najmenej v sume minimálnej mzdy. Týmto však nie je dotknuté ust. § 142 ods. 4, ktoré zamestnávateľom umožňuje dohodnúť sa so zástupcami zamestnancov v prípade prekážok v práci na strane zamestnávateľa na náhrade mzdy vo výške 60% priemerného zárobku zamestnanca.